ALEXANDRINA A MLÁDEŽ
September 2006
«ALEXANDRINA, CHCEM SA OD TEBA UČIŤ!» (4)
Pokora
Základnou a veľmi vytrvalou známkou Alexandrininej duchovnej symfónie je pokora.
Vyrastanie v chudobe, na chudobnom a neznámom mieste, takmer nijaké vzdelanie (nie viac ako jeden rok na základnej škole) prispeje k jej skromnému postoju. Ale jej cnosťou je zotrvať vždy skromnou, i keď jej sláva vzrastá.
Naopak, sláva jej spôsobuje utrpenie!
V jej tajomnom, výnimočnom živote, tak bohatom na cnosti, si neprisudzovala nič dobré pre seba, ale všetko pre Ježiša a bránila sa vždy keď ju Ježiš chválil.
*****
Ježišu, je vo mne niečo dobré, chválitebné? Ja to necítim, nepoznám to. Avšak, ak je to tam, patrí to Tebe, nie mne. S (22-01-45)
Môj
Ježišu, počítaj vždy so mnou, ako so svojou obeťou. Nepočítaj s mojou láskou,
ale s tvojou, pretože to je tým že milujem Teba. Nepočítaj s mojou
veľkodušnosťou a mojou silou, ale s tvojou: je to tvoja veľkodušnosť, tvoja sila,
ktorá mi dáva prijať s radosťou všetko utrpenie. S (05-04-47)
Žijem len pre Teba a vďaka Tebe. Nikdy, nikdy som sa nespoliehala na seba. Nikdy, nikdy som si neverila; pre tvoju milosť, neprivlastňovala som si čokoľvek to bolo. Moja ničota, moja nesmierna úbohosť, moja neužitočnosť je to, čo je u mňa stále, stále prítomné. S (03-07-53)
A obrátená k Našej Pani, hovorí:
Ty vieš, drahá Matka, akou malou sa cítim v tvojej najsvätejšej prítomnosti.
Ako často som Ti hovorila, že nie som hodna pobozkať tvoje najsvätejšie nohy, no ani zem, nie tam kde stáli, ale kam vrhli tieň! S (02-08-47)
Pravdaže, jej pokora smeruje vždy ďalej k druhým.
Avšak, vždy sa označuje ako “úbohá Alexandrina”.
Po tomto, prečítajme si nasledujúce slová:
Netúžim byť viac než ostatné duše. Chcem pre všetkých to čo chcem pre seba: najčistejšiu lásku, vrúcnejší zápal, viac svätej lásky. L (26-07-39)
Ak ma postihne bolesť od niektorých duší ktoré ma zraňujú tŕňmi, zosilniem aby som nemyslela na ich chyby a hovorím:
Ach Ježišu, utvor im, podobné Tvojmu, ich srdcia.
Utvor im a pripodobni najskôr moje srdce, pretože to je to čo je potrebnejšie.
Ježišu, nebeská a milovaná Matka, som vaša najnehodnejšia a najmenšia dcéra medzi tými, ktorých Vy máte vo svete. S (12-07-45)
Vráťme sa teraz k tomu, že to čím sa cíti byť “malá”, jej neprekáža aby hľadala ako byť užitočná pre dobro, aby sa stala svätou zdokonaľovaním svojej misie pre spásu duší.
Môj Bože, chcem byť malou v očiach sveta, ale veľkou v tvojich božích očiach. L (04-11-35)
Ona Ježišovi dôveruje:
On môže z ničoho urobiť všetko. A najnehodnejšej a úbohej dcére môže dať najväčšie milosti a naplniť ju najväčším bohatstvom.
Som najneužitočnejší nástroj v jeho božích rukách. Ak by to bola jeho božská vôľa, bude schopný urobiť ma užitočnou pre všetko a všetkých. C (06-09-41)
Ježišu, Ty buď požehnaný! Som malá, som nič. Použi toto nič v prospech ľudstva. Prijmi modlitbu najnehodnejšej z tvojich dcér! S (24-09-54)
Pozrime sa na niektoré odpovede od Ježiša:
Milujem jednoduché, drobné duše a pre tento dôvod najbiednejších povýšim do najväčšej výšky.
Pokora, pokora, milovaná dcéra, ako veľmi Ma potešuje! Je to preto, že ťa milujem (...) S (04-05-46)
Vyhrávaj, vyhrávaj vo svojej malosti!
Každá skromná a úzkostlivá duša skrytého života je veľká s jej Pánom, víťazí so svojím Pánom, dvíha sa so svojím Pánom.
Pokorený pre ľúbiaceho Ježiša je povýšený v Ježišovej láske. S (28-08-53)
Zakončime zlomkom z dialógu medzi Ježišom a Alexandrinou:
- Ach môj milovaný Ježišu, chcela by som Ti dať lásku, dať Ti napraviť a odstrániť zo sveta všetko zlo. Moje túžby sú tvoje: nemám nič svoje, ale s tým čo je Tvoje môžem urobiť mnoho vecí.
Daj mi svetlo, daj mi svoju milosť!
- Dôveruj, dcéra moja: s ničím som urobil všetko.
V malinkých veciach robím najväčšie zázraky. Skromná duša je všetkým pre moje božské Srdce.
Z tvojej ničoty ťa vyzdvihnem do najväčších výšok; v tvojej slepote máš všetko svetlo. S (17-09-48)
