ALEXANDRINA A MLÁDEŽ
november 2006
“ALEXANDRINA,
CHCEM SA OD TEBA UČIŤ”
(6)
Spolužitie
Krstom kresťan prijíma zárodok božieho života, avšak k tomu aby sa vyvinul a stal užitočným, je potrebná jeho aktívna účasť.
Ježiš hovorí: “Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať, prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.” (Jn 14, 23)
Je
to ten “život vnútri“ Najsvätejšej Trojice v srdci kresťana, vytvorený “synom
Boha”,
ktorý nazývame “vnútorný”.
Avšak v každodennom živote väčšiny kresťanov je uvedomovanie si tejto výnimočnej pravdy zahmlené. Alexandrina je uprostred tých vyvolených duší, ktoré sú tak duchovne pozdvihnuté, že žijú v nepretržitom uvedomení si božej intimity. Ježiš jej hovorí:
Tvoje srdce je trónom lásky, čistoty, pôvabov božskej Trojice: Trojica v tebe žije, obohacuje ťa milosťou a božím blahobytom.
Choď s mocou tvojho Ježiša a povedz všetko, tak že nič neostane ukryté. S (24-05-46)
O niekoľko mesiacov Alexandrina diktuje:
Pokúšam sa žiť vždy, tak ako je len možné, uprostred mojej duše. A ako žijem? Na kolenách (duchovne), s rukami zopnutými, hlavou sklonenou, klaňajúc, milujúc Najsvätejšiu Trojicu. Klaniam sa, milujem len s mojimi túžbami: pretože vo svojej úbohosti nemôžem urobiť viac. Ak by som dokázala presvedčiť všetky duše žiť vnútorný život s týmto božím Pokladom, ako by milovali a klaňali sa! S (05-10-46)
Uvedomovanie si vnútorného života pokračuje aj počas denných povinností človeka:
Chcem žiť v tomto tele ktoré nejestvuje (je už telesne zničená, po piatich rokoch úplného pôstu, nehovoriac o všetkých jej telesných a duševných utrpeniach). Chcem tam tak žiť, hlboko uprostred, vnútorný život, dôverný život s Bohom Otcom, Synom, Svätým Duchom, že ho nechcem opustiť. Chcem sa starať o vonkajší život bez opúšťania vnútorného.
Ježiš môj, Ježiš môj, nedaj aby ma svet odlúčil od Teba! S (17-01-47)
Takmer po dvoch rokoch jej Ježiš hovorí:
Otec v tebe hovorí, Svojou mocou a múdrosťou, Syn so Svojou spásou a láskou, Svätý Duch so Svojím svetlom. Všetko je pre duše: od teba všetko vyžaruje a vylieva sa na ne (…) S (05-11-48)
A opäť:
Počúvaj ma: ty máš nebo v srdci, Božskú Trojicu ktorá neprišla náhle, ale vždy v tebe prebývala. Je to potešujúce, keď o Nej hovoríš. Akú slávu, akú slávu Jej vzdávaš! Koľko veľa duší žije vnútorný život, život Najsvätejšej Trojice skrze teba! S (22-07-55) Skrze ňu, v jej škole, teda, zaviažme sa nikdy neignorovať boží Poklad ktorý máme v sebe!
A tak, kúsok po kúsk, dokážeme uskutočniť želanie ktoré Ježiš dal poznať Alexandrine, ale ktoré môžeme chápať ako adresované nám:
Chcem aby všetko čo je moje, vyžarovalo cez teba:
chcem aby mal tvoj výzor moju čistotu;
chcem aby mali tvoje pery sladkosť môjho úsmevu;
chcem aby malo tvoje srdce jemnosť, vľúdnosť a lásku akú má moje srdce;
jednoducho: chcem aby si ma zobrazovala vo všetkom. S (13-06-47)
