«ALEXANDRINA, CHCEM SA OD TEBA UČIŤ!»
(12)
Apríl 2007
ALEXANDRINA A EUCHARISTIA
Počúvajme Ježiša!
Ježiš
hovorí:
Kto je ďaleko od bohostánku je ďaleko od neba, ďaleko od Ježiša.
Chcem duše, veľa skutočne eucharistických duší.
Bohostánok, bohostánok, ach, keby bol bohostánok naplno pochopený!
Bohostánok je život, bohostánok je láska, bohostánok je radosť a pokoj.
Bohostánok je miesto bolesti, je to miesto stretnutia, miesto pre utrpenie.
Bohostánok je opovrhovaný. Ježiš bohostánku je nepochopený! S (11-09-53)
Počula som Ho hovoriť:
Dcéra moja, dcéra moja, eucharistické svetlo a hviezda (…)
Vybral som ťa ako obeť, takže môžeš pokračovať v mojom diele vykúpenia.
Vložil som lásku do tvojho srdca, nepochybujúcu lásku k Eucharistii.
Je to skrz teba, je to so svetlom tohoto ohňa ktorým zapáliš mnoho duší. Riadené touto hviezdou ktorú som vybral Ja a prenesené prostriedkami tvojho príkladu, svetlo sa premení na horiace duše, naozajstné eucharistické duše. Úbohý svet, bez Eucharistie! Úbohý svet, bez mojich obetí, bez zástupov neustále obetovaných so Mnou!
Chcem, dcéra moja, povedz že chcem nový svet, svet čistoty, úplne eucharistický svet. (05-01-52)
Duchovné Prijímanie
Neprešiel deň bez modlitby k Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej, rozjímania, či už v kostole alebo doma, hoci aj na ceste, vždy tvoriac duchovné Prijímanie, ako toto:
“Ach môj Ježišu, príď do môjho úbohého srdca! (…) Spájam sa s Tebou! (…) Nechcem nijaké dobro, iba Teba! (…)
Ďakujem Ti, Večný Otče, za to že si mi nechal Ježiša v Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej. Ďakujem Ti, môj Ježišu a konečne prosím o Tvoje sväté požehnanie!
Kiež by Najsvätejšia a Najbožskejšia Sviatosť Eucharistie bola chválená každú chvíľu”. A (p.8)
Stále Mu robím spoločnosť a často Ho prijímam duchovne. Ako hodiny plynú, ako mnoho krát Ho prijímam!
Mojou neprekonateľnou láskou je Eucharistia. C (01.10.40)
Ó môj milovaný Ježiš, spájam sa v duchu, v tejto chvíli a od tejto chvíle navždy, so všetkými svätými Hostiami na svete, na každom mieste kde žiješ sviatostne. Tam chcem tráviť všetky chvíle svojho života, nepretržite, deň aj noc, radostné alebo smutné, sama alebo nasledovaná, vždy Teba tešiaca, milujúca Ťa, chváliaca Ťa a velebiaca Ťa. A (p.30)
Ježiš jej hovorí:
Povedz dušiam ktoré Ma milujú, aby žili blízko Mňa počas svojej práce.
V ich domovoch, či už vo dne alebo v noci, povedz im aby častokrát v duchu kľačali a, so sklonenou hlavou, hovorili:
”Ó môj Ježišu,
klaniam sa Ti na všetkých miestach kde žiješ v Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej.
Robím Ti spoločnosť namiesto tých, ktorí Tebou pohŕdajú.
Milujem Ťa namiesto tých, ktorí Ťa nemilujú.
Odprosujem Ťa za tých, ktorí Ťa urážajú. Príď do môjho srdca”.
Toto budú chvíle veľkej radosti a útechy pre Mňa.
Aké množstvo zločinov je páchaných voči Mne v Eucharistii! S (02-10-48)
Čakanie na Vytúženého
Mnoho ráz mala Alexandrina od kňaza milosť slúžiť Svätú Omšu za ňu v jej izbe:
Svätá Omša sa začala. Zakaždým som sa musela prinútiť neopustiť svoje lôžko. Zdalo sa mi, že som ponorená v Ježišovi, keď som s radosťou rozjímala o svätých Hostiách, ktoré boli na oltári. Aká radosť: jedna z nich by mohla byť pokrmom pre moju dušu! C (30-05-41)
Aká veľká milosť! On zostupuje z Neba na zem pre moju lásku!
Vo chvíli keď som Ho prijímala, cítila som podnet odovzdať sa svätej Hostii, objať ju, stráviť ju. C (31-10-41)
Keď sa slávila Svätá Obeta Omše, moja duša zakúsila pokoj, blaho, sladkosť.
Ponúkla som sa Ježišovi, skrze ruky Nebeskej Matky, aby som bola obetovaná s Ním. C (30-10-40)
Pri pozdvihovaní som cítila nutkanie zdvihnúť sa a letieť k Ježišovi – Hostii.
Ovládla som sa a počkala na chvíľu, v ktorej On príde ku mne. (...) C (30-10-40)
Toto ráno, keď som sa pripravovala prijať môjho Ježiša, cítila som v duši veľkú prázdnotu, ktorú by nebol schopný zaplniť celý svet. Bola som hladná: chcela som sa nasýtiť.
Avšak môj hlad nebol po chlebe ani po veciach tohoto sveta: moje srdce dychtilo a túžilo po Ježišovi. S (07-02-48)
Toto ráno som si urobila prípravu na prijatie Ježiša a prišiel môj farský kňaz. Položil Vytúženého mojej duše na stôl. Po zapálení sviečok mi povedal: tu máš nášho Pána, na chvíľu ti bude robiť spoločnosť. O. Umberto príde neskôr a dá Ti ho (o. Leopoldino musel súrne odísť). Hneď ako odišiel, sila, ktorá prichádzala neviem odkiaľ, donútila ma vstať (bola paralyzovaná, ale, keď prežila Umučenie, opustila svoju posteľ a urobila pohyby nesúceho Kríž. Po roku 1942 prežívala Umučenie vnútorne, čo bolo veľmi bolestivé, no bránilo jej to vstať z lôžka. Teraz sme v roku 1944).
Kľakla som si pred Ježiša, oprela som sa o Neho: moja tvár a moje srdce neboli nikdy predtým tak blízko Neho.
Aké šťastie som cítila! Tešiť sa z takej blízkosti mojej premáhajúcej lásky!
Šepkala som Mu mnoho vecí, prosby pre všetkých, ktorí sú mi drahí a pre celý svet.
Cítila som, že horím v tých božských plameňoch. Ježiš ku mne tiež hovoril:
- Láska, láska, láska, moja dcéra! Nestaraj sa o iné ako o lásku ku Mne a daj Mi duše. Kde je Boh, tam je všetko: je tam výhra, je tam víťazstvo. Poprosila som anjelov aby sa prišli modliť a spievať Ježišovi so mnou; vždy som spievala, až kým som bola prinútená Dôstojným Otcom ísť do svojej postele.
Uväznená a v ohni božskej lásky, prijala som Sväté Prijímanie. S (12-10-44)
